Priznávam, priznávam, priznávam sa... Predsavzatia nie sú moja silná stránka. Zvyčajne si nedávam žiadne, lebo sa poznám až pridobre a taktiež pridobre poznám svoju slabú vôľu. Pokiaľ ide o niečo môjmu srdcu veľmi milé, končí to skôr, ako to začne. S kupovaním kníh som vydržala...10 dní. Nie, žeby som si nehrýzla prsty, navštevovala som kníhkupectvá, bazáre, ale nejako som sa stále stiahla, že si to ešte premyslím. A zistila som, že asi najhorší čas na nákup kníh je v sobotu o jednej v noci, keď je všade ticho, kľud, dietko i drahý slastne chrápu a ja premýšľam, či idem tiež zaľahnúť, alebo to polhodinu ešte vydržím...
Apropo, vie mi niekto vysvetliť, prečo sa ten môj malý zázrak budí posledný mesiac vždy o pol druhej? Plus - mínus 10 minút? Zareve, akoby ho na nože brali, ja vyletím, pomojkám, dám mu napiť čaju, napravím paplón a on slastne zachrápe, načo sa ja ešte pol hodiny prevaľujem, keďže som už dávno blúdila v tvrdom spánku a teraz sa do neho nie a nie znovu dostať.
Takže som vydržala hore, objednala dve knihy, zaklapla notebook, nato sa zobudil malý, pomojkala, a všetko ostatné a zaľahla. A predsavzatie skončilo v čudu. Tušíte už čo to je?
Knihu Pomalé skúmanie ticha som si vzala, keďže patrí do série (a série musia byť u mňa kompletné). Na Alfu som čítala samé nadšené komentáre typu: "Teším sa." "Chcem ju." "Obal je sexy." Tak som sa rozhodla vyskúšať aj tento typ literatúry (50 odtieňov sivej som ani nedočítala, dúfam že toto bude lepšie).
A čo vy? Máte niektorú z týchto kníh? Páčila sa vám? :-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára