Štedrosť knižnice # 1

Autorom tohto meme je Maťa Wolf zo Sveta kníh.

Cieľom tohto meme je pochváliť sa knižnými úlovkami z knižnice.

Keď som si zakladala blog, urobila som si taký malý prehľad. O čom sa píše na knižných blogoch, čo blogeri preferujú, čo zverejňujú, k akým meme, projektom či rubrikám inklinujú. Niektoré časti ma zaujali viac, iné menej, o niektorých projektoch som premýšľala, a o niektorých som premýšľať ani nemusela.
K tomuto meme ma priťahovala nielen láska k knihám (50%), ale aj láska ku knižniciam (30%) a taktiež profesionálna deformácia - holt, som knihovník (20%), takže to mal vyhrané na 100%. A už ma len trebalo nahnať do knižnice (potešiť kolegyne) a niečo si ukradnúť = požičať.

Prvou knihou je Pasca 1 - Nesmelý zabijak od Eoina Colfera. Artemis Fowl ma aj napriek môjmu veku pred časom bavil, tak dám možnosť aj tomuto ďalšiemu počinu pre detských čitateľov.
To isté som si vravela aj pri ďalšej knihe Lockwood a spol. 1 - Vreštiace schodisko od Jonathana Strouda. Trilógia Bartimeaus patrí dodnes k mojím obľúbeným.
Kniha Červená ako krv ma zaujala prirovnaním k Snehulienke. Je od autorky Salla Simukka, čo je pre mňa dosť nevysloviteľné meno :-)
Panika ma zaujala názvom. Predstavovala som si, že Lauren Oliverová píše o neskutočnom strachu a panike (joj, ako som sa mýlila).
O knihe Eleanor a Park sa teraz píše asi všade, takže nepotrebuje komentár prečo je u mňa doma. Napísala ju Rainbow Rowellová.
Sériu Draki som čítala dávnejšie, ale keď som objavila túto novelku Bez dychu od Sophie Jordanovej musela ísť so mnou.

Nasledujúce tri knihy - V znamení vážky, Dotyk smrti a Zradný anjel sú z edície Triller, čo je také slabé krimi pre tínedžerky, ale keďže som ich už pár prečítala, tak dám šancu aj ďalším knižkám.
Posledné dve knihy som brala pre mamu (ona je taký romantický závislák, a teda viem po kom som taký knihomoľ). Katarína Gillerová - Zvláštny príbeh ma neoslovila, ale knihu Nezvestný od Ivany Ondriovej som zhltla a teda ma mrazilo pri nej riadne. Je to príbeh, v ktorom sa matke stratí 5-ročný synček a až po 5-tich rokoch sa začína ukazovať čo sa vlastne stalo. Nemusím ani vravieť, že som ju čítala počas poobedňajšieho spánku môjho synčeka a teda chodila som ho kontrolovať pomaly každých 10 minút či je ešte tam :-D

Inak, svoje kolegyne milujem (a dúfam že aj oni mňa :-) ). Lebo zakaždým keď dôjde nová zásielka do knižnice, dajú mi echo a už som tam aj ja, a hrabem. Hm, čo už so mnou :-)