Rowellová Rainbow - Eleanor a Park

(Dvaja čudáci, jedna výnimočná láska)
Vydal: Ikar, 2014
Väzba brožovaná bez prebalu
Počet strán: 336
Jazyk: slovenský

Anotácia:
Dvaja čudáci, jedna výnimočná láska v románe, ktorý pohladí na duši. Obaja majú šestnásť, sú spolužiaci a sú úplne iní ako ostatní.

Eleanor
Červenovláska z chudobnej rodiny. V jednej izbe sa tlačí so štyrmi súrodencami. S nevlastným otcom sa neznáša pre jeho násilnícke sklony. V škole je nová a nepatrí k obľúbencom – nenosí značkové oblečenie, lebo jej rodičia na to nemajú, nie je štíhla ako spolužiačky a na jej vtipných hláškach sa nikto nesmeje.

Park
Jeho rodina netrpí núdzou, ale Park nemá rád sám seba. Chýbajú mu svaly bejzbalistu, výška basketbalistu a sebavedomie amerického tínedžera z nebraskej Omahy. Parkovu matku si totiž otec priviedol z Kórey a syn zdedil jej ázijské črty. A tak si najradšej číta komiksy, počúva obľúbenú hudbu a v školskom autobuse sedí sám.
Až kým jedného dňa nenastúpi istá červenovláska a nikto – okrem neho – ju k sebe nepustí sadnúť.
Eleanor a Park nie sú hlúpi a vedia, že prvá láska takmer nikdy nevydrží. Sú však aj dosť zúfalí a dosť odvážni, a tak to spolu skúsia...

A ako to vidím ja?
Hmmm... Asi som divná, ale čo je na tejto knihe také úžasné?
Málokto z dnešných tínedžerov, prípadné kniho-blogujúcich ľudí vie, ako to vyzeralo v roku 1986. Je to hlavne pre ich mladý vek (ak je tu niekto po 30, alebo ešte lepšie po 35, tak sa mi ozvite, nech nemám pocit, že len ja starnem :-D ). Neexistovali Cdčká, hudba sa prehrávala na gramofónoch, či magnetofónových kazetách, kto mal walkman z Tuzexu bol najväčší frajer na svete. O hitparádach v rádiách ste mohli snívať a och, keď sa objavili Hifi veže skladajúce sa z dvoch prehrávačov kaziet, na ktorých ste si mohli tie kazety kopírovať a rádia, s nejakými lepšími reproduktormi...ok, predbieham, ten sme dostali zo sestrou až v 1990-tom.

Avšak nikto neriešil, čo má kto oblečené, obuté, odevy sa aj tak zväčša dedili po starších súrodencoch, bratrancoch, sesterniciach, prípadne susedoch. Telefóny boli len vo forme pevných liniek a v našej bráne (24 bytov) ich mali len 3! Pri čítaní tejto knihy som teda vôbec neriešila oblečenie Eleanor, keďže vzhľadom na financie na to nemali, ani to, že nemá walkman, telefón, či nebodaj každý deň teplé jedlo. Podľa opisu spisovateľky nebola ani pekná, ani chudá, taká tuctová, priemerná, až na jej červenú hrivu (za tú by moja sestra asi vraždila). Jedinou množstevnou devízou sú 4 súrodenci. Na druhej strane Park pochádza z trochu finančne zabezpečenejšej rodiny, má nové, čisté oblečenie, walkman, hŕbu kaziet, vecí, vlastnú izbu, a len jedného brata, s ktorým sa nemusí deliť o nič. O sebe si myslí že nie je vôbec pekný, ani zaujímavý, keďže je z polovice Kórejčan, a podľa vlastných slov:

"Nikto si nemyslí, že Aziati sú sexy."

No máš pravdu (aspoň podľa mňa). Pre Eleanor je však pekný a pravdepodobne nielen pre ňu, keďže po ňom pokukujú aj iné baby. A tu nastáva zase tá istá romanco-romanticko-fakt otravná zápletka, kde pekný chalan sa zahľadí do nepeknej baby. Bóóóže! Už zase?

Majú 16. Ok, sú mladí. Sedia vedľa seba v školskom autobuse. Nerozprávajú sa, nevšímajú si jeden druhého, sem-tam mu číta komix ponad plece, a potom - BUM. Zrazu je vtipná (kedy povedala nejaký vtip? Ja som sa nezasmiala ani na jednom mieste.), zrazu je milá, zrazu sa mu páči jej výstredné oblečenie, zrazu sa kvôli nej pobije, lebo ju zosmiešňujú - prepáč chlape, ale rozum ti kde ostal? V gatiach? Len preto že si ju chytil za ruku, už ste zamilovaní?

Neviem, ale chýbalo mi viac obkukávania, viac rozprávania, viac nejakej predohry. Nič, nič, potom už sú zamilovaní, potom láska ako hrom, vzniknutá z ničoho. Mám pocit, akoby si spisovateľka nesprávne vyložila poblúznenie a začiatky vášne, zamilovanosti, spoznávania a všetko to obišla a nazvala to jedným slovom - akoby chcela umelo vytvoriť obrovský bestseller o láske.

A to už nespomínam hudbu, ktorej je venovaná dosť veľká časť. Napr. piesni Lowe Will Tear Us Apart od Joy Division, kde chce Eleanor počúvať prve 3 sekundy stále dookola a stred je podľa nej tiež super. Omg, väčšiu volovinu som nepočula. Vyrastala som na kapelách Europe, Depeche Mode, Erasure, Pet Shop Boys, a to sú kapely, ktoré mali v 1985-1986 tie najväčšie hity na oveľa vyššej úrovni ako to, čo je spomínané v tejto knihe.
Dobre, možno som už na takéto presladené limonádky pre 16-ročné baby pristará. Na druhej strane, výnimočnú lásku si predstavujem predsa len trochu inako.

Moje hodnotenie:
(Stupnica: 1 - odpad, nedočítala som, 2 - nič moc, len som to prečítala, ale nič mi kniha nedala 3 - celkom fajn, taký priemer, 4 - zaujímavá kniha, určité časti vo mne rezonujú, 5 - wau, túto knihu milujem, 1/2 hviezdičky pridávam ak sa neviem rozhodnúť medzi dvoma hodnoteniami)
Pravdupovediac, podľa mňa si kniha viac, ako 2 a pol hviezdičky nezaslúži: