štvrtok, 1. septembra 2016

Jacksonová Joshilyn – Smolný rok

Vydal: Ikar CZ, 2014
Väzba pevná s prebalom
Počet strán: 304
Jazyk: český

Anotácia:
Pětačtyřicetiletá Ginny je přesvědčená, že je její rodina každých patnáct let stižena kletbou.

Ona sama v patnácti otěhotněla a porodila dceru Lizu, jež ve svých patnácti udělala totéž. Teď uplynulo dalších patnáct let a obě svobodné matky, Ginny i Liza, s hrůzou čekají, kdy dospívající Mosey zopakuje stejný scénář. Tentokrát však kletba na rodinu dopadá nečekaným způsobem…

Mrazivý román o matkách, které byly samy ještě dětmi, když rodily, dívčích přátelstvích, dávno ztracených i znovu nalezených láskách, zradě, zneužití a zklamání, nenávisti a žárlivosti. A především o rodině a pevných poutech, která vytváří.

A ako to vidím ja?
Táto kniha ma prekvapila. Veľmi príjemne prekvapila. Očakávala som priemerný román, ktorý ledva dočítam. A splietla som sa teda riadne. Pretože táto kniha je román s veľkým R, príbeh jednej rodiny s jej kladami, zápormi a tajomstvami, ktoré pred nami postupne odkrývajú tri hlavné hrdinky:

- Velká – alebo 45-ročná „stará mama“ Ginny, ktorá ako 15-ročná otehotnela, porodila dcéru Lizu a snažila sa ju vychovávať. Možno jej k tomu chýbal aj mužský vzor, v každom prípade býva vo svojom dome spolu s ňou a jej dcérou – teda s vlastnou vnučkou Mosey.

- Malá – alebo 30-ročná dcéra Liza. Podarilo sa jej kopírovať osud svojej matky a taktiež v mladom veku otehotnieť. Vzhľadom na inú časovú dobu a kamarátky, ktoré majú peniaze a vôľu dostať sa k zakázaným látkam, to s ňou ide pomaly dolu vodou. Dva týždne po narodení dcéry ujde z domu, aby sa po dvoch rokoch vrátila naspäť k matke.

- Mosey – dcéra a vnučka v jednom. Milé dievča, ktoré je však trochu „tyranizované“ očakávaniami matky i babky. I keď tie očakávania nie sú veľké, skôr odstrašujúce: „nie že otehotnieš, nesmieš sa osamote stretávať s chlapcami, nesmieš piť, fetovať..“ a tak podobne. Mosey si však rady vzala až príliš k srdcu a naozaj si dáva pozor.

Celý príbeh je rozprávaný z pohľadu 3 osôb – Veľkej, Malej a Mosey. Zakaždým donesú príbehu niečo nové, ale na druhej strane i staré, keďže odhaľujú minulosť a odkrývajú veci, ktoré sa stali. Jadrom príbehu, ktorý sa dozvieme hneď na začiatku je, že Liza mala mrtvičku a tak nemôže rozprávať, chodiť a celkovo je paralyzovaná. Na svoju rehabilitáciu potrebuje bazén a tak sa Veľká – Ginny rozhodnej odstrániť z dvora vŕbu a vybudovať tam bazén. Najmä si robotníka, ktorý však v koreňoch vŕby objaví striebornú truhličku s dvojtýždňovou kostričkou bábätka.

Veľká – Ginny spozná Lizinu truhličku i ružové šatôčky, ktoré kupovala svojej vnučke. Je to naozaj ona? Ak áno, čo sa jej stalo?
Liza nemôže hovoriť, nemôže prezradiť kto to je. Aj keď veľmi by chcela.
A Mosey si kladie základnú otázku: „Ak je toto pravá Mosey, kto do kelu som JA?“

Kniha sa mi veľmi páčila, čítala sa rýchlo, sem-tam som naozaj naslepo tápala, pretože sa v nej nachádzali naozaj miesta, pri ktorých som si nebola istá, čo je alebo nie je pravda. Nečakajte krimi román, ani žiadnu detektívku. Je to príbeh rodiny, ktorá môže žiť kdekoľvek, aj možno vedľa vás. Rodiny, ktorá má svoju históriu, svoje tajomstvá, ale aj svoju silu a lásku k sebe navzájom. A ktorá drží pri sebe v dobrom aj zlom.

Moje hodnotenie:
(Stupnica: 1 - odpad, nedočítala som, 2 - nič moc, len som to prečítala, ale nič mi kniha nedala 3 - celkom fajn, taký priemer, 4 - zaujímavá kniha, určité časti vo mne rezonujú, 5 - wau, túto knihu milujem, 1/2 hviezdičky pridávam ak sa neviem rozhodnúť medzi dvoma hodnoteniami)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára