Yancey Rick - Piata vlna

Vydal: Tatran, 2014
Väzba pevná s prebalom
Počet strán: 376
Jazyk: slovenský

Anotácia:
PO PRVEJ VLNE OSTALA LEN TMA. Po Druhej unikli len šťastlivci. A po Tretej sa zachránili iba nešťastníci. Po Štvrtej vlne platí jediné pravidlo: nikomu never.

Teraz sa schyľuje k Piatej vlne a na osamotenom úseku autostrády sa pred nimi snaží uniknúť Cassie. Pred bytosťami, ktoré sa iba podobajú na ľudí, potulujú sa po krajine a zabíjajú všetko okolo seba. Pred bytosťami, ktoré rozprášili posledných obyvateľov Zeme. Až kým Cassie nestretne Evana Walkera, je presvedčená, že prežije, iba ak ostane sama. Očarujúci a záhadný Evan môže byť Cassiinou jedinou nádejou pri záchrane jej brata – ba dokonca jej samej. No Cassie si musí vybrať medzi nádejou a zúfalstvom, medzi vzdorom a porážkou, medzi životom a smrťou. Musí sa vzdať alebo postaviť na odpor.
Piata vlna je pôsobivý príbeh plný prekvapení – sme uprostred chaotického sveta, ktorý sa nazýva Zem. Ľudstvo, hoci sa hrdinsky snaží vzdorovať mimozemšťanom, má mizivé šance na prežitie.
Desivá, neošúchaná a skutočne výnimočná realita, s akou autor stvárnil príchod cudzích bytostí, pohltí každého čitateľa, takže knihu prečíta jedným dychom. Rick Yancey sa pohral so svojimi postavami a očividne ho to bavilo.

A ako to vidím ja?
Celou knihou sa nesie rozprávanie v 1 osobe. Nerozpráva však stále tá istá osoba. Tých osôb je viac, každá rozpráva svoj príbeh, zo svojho podania, všetky príbehy však na seba nadväzujú, dopĺňajú sa a tvoria jeden celok. Taktiež, celá kniha je rozdelená do 13 častí, kde každá časť má svojho hrdinu = svojho rozprávača.

Úplne prvou a nazvala by som ju aj hlavnou hrdinkou je Cassie (nie podľa Cassandry či podobného mena, ale skrátene od Cassiopeia - súhvezdia), čo je podľa mňa dosť morbídne, keďže svet napadli mimozemšťania niekde odtiaľ, alebo ešte ďalej. S Cassie sa stretávame niekde na ceste, kde objaví 3 ešte teplé mŕtvoly ľudí a ju samú postrelí tlmič, čiže prevtelený mimozemšťan. V rámci schovávania sa pod autom, si spomína na dni predtým, ako to všetko začalo:

PRVÁ VLNA: Tma  

DRUHÁ VLNA: Vzduté moria 

TRETIA VLNA: Nákaza  

ŠTVRTÁ VLNA: Tlmič

Z celého popisu je jasné, že tí druhí sa na nás poriadne pripravili a že ľudí dokonale prečítali. A spisovateľovi dávam velikánske plus, pretože ak sa nad tým zamyslíte, kde býva spolu najviac ľudí? V meste. Čo sa stane, ak odpojíte komplet celú elektriku? Kolaps.

Otázka číslo dva: Kde býva spolu najviac ľudí? V mestách blízko morí. Čo sa stane ak nastane obrovské zemetrasenie a príde tsunami? (Jasné, vyše 100.000 mŕtvych v Indonézií má ešte každý v živej pamäti). Zvyšok ľudstva sa teda nahrnie niekde "do stredu", čo najďalej od morí, ale hlavne spolu.

Otázka číslo tri: Kde býva spolu najviac ľudí? Je jedno kde, ale stále bývajú spolu. Ak teda rozšírite nákazu, môžete sa so mnou staviť, že podľahne 80% populácie (nechcem byť až taká sviňa a napísať že 90%).

Z celého tohto sa dá tušiť, že stačí naozaj pár ostreľovačov, pár vycvičených zabijakov a už dosť zdecimované ľudstvo, ktoré sa potáca hore-dolu a snaží sa nespájať a schovávať, to má riadne nahnuté. Cassie prežíva v lesnom tábore s otcom a malým 5-ročným bratom,keď sa však zjavia vojaci, ktorí sľubujú, že brata ochránia, nechajú ho odísť. Ibaže, prichádza chvíľa pravdy, ani vojaci nie sú tými, za koho sa prezliekli, Cassiin otec umiera a jej sa podarí zdrhnúť v lese (dokiaľ teda neskončí postrelená pod autom).

Celým príbehom mi v hlave rezonovalo viacero vecí a častí. Prvou je prostredie. Spisovateľ ho vykreslil naozaj realisticky, drsne, nemôžem si však pomôcť, v mnohom mi pripomínalo film Ja,legenda, keď sa chudák Will Smith doslova snažil niekoho stretnúť v prázdnom, vyľudnenom meste. Ako Cassie, ktorá bola tiež veľmi dlho sama. Druhou je láska-neláska. Ak si na začiatku prečítate, ako si Cassie spomína na chalana, do ktorého bola zamilovaná, ako za ním sedela na hodinách a ktorý si ju evidentne nevšímal, hneď vám napadne: To určite nie! Nuž, áno, aj ten chudák musel prežiť. Dávam však ďalšie plus, že sa táto apokalypsa nezvrhla na lacný román dvoch zaľúbených, respektíve, že sa stretli až na konci knihy.

A treťou vecou, či časťou - pozor, budem prezrádzať - je záchytný tábor, do ktorého brali vojaci deti a z ktorého mi bolo strašne, ale neuveriteľne strašne smutno. Pretože základňa sa na vojenskú len hrala, v prvom rade to bol vyhladzovací tábor pre ľudí, a malé deti nútili "spracovať" mŕtve telá (doslova ozbíjať, vyzliecť, nahádzať na kopu, spáliť). Bože, len si to predstavím, a chce sa mi "blejt". Stačí si predstaviť (pozrieť) fotky z koncentračných táborov a teda, ak by to bola skutočnosť, z tých detí by vyrástli dobre narušení jedinci :-(

Na druhej strane, neskutočne sa mi páčila "tvrdohlavosť" Cassie, ako išla za svojím sľubom malému bratovi, že po neho príde, že ho neopustí. A toto putovanie sa nieslo celým príbehom, tento sľub bol jej hnacím motorom. V každom prípade, kniha je veľmi čtivá, vtiahne vás do deja, sú miesta, nad ktorými sa zamyslíte, sú v nej miesta, nad ktorými sa vám bude zdvíhať žalúdok, ale vzhľadom na to, ako dobre je tu apokalypsa načrtnutá a opísaná, sa jej to vytknúť vôbec nedá.

Moje hodnotenie:
(Stupnica: 1 - odpad, nedočítala som, 2 - nič moc, len som to prečítala, ale nič mi kniha nedala 3 - celkom fajn, taký priemer, 4 - zaujímavá kniha, určité časti vo mne rezonujú, 5 - wau, túto knihu milujem, 1/2 hviezdičky pridávam ak sa neviem rozhodnúť medzi dvoma hodnoteniami)