Alebo:
Welness pobyt v Prahe (oficiálna verzia pre manžela)
Chcem ísť na Svet kníh (neoficiálna verzia, ktorá je ale tá pravdivá)
Viem, že väčšina blogerov už stihla svoje reporty zo Sveta kníh napísať. A možno idem s krížikom po funuse. Ale ak vezmeme do úvahy neskutočne dlhú cestu (okolo 660 kilometrov), 8 hodín strávených vo vlaku, a do toho jedno 2,5ročné šidlo, ktoré lietalo kade-tade ... jednoducho sme si museli poriadne oddýchnuť.
Ale poďme pekne po poriadku.
Do Prahy sme sa vychystali na 4 dni. Predsa len, je to krásne a veľké mesto, ktoré si treba aj trochu obzrieť. Naposledy sme tam boli v roku 2005, takže za 10 rokov sa veľmi zmenilo, predĺžilo trasy metra, otvorilo nové obchodné centrá, vystavalo nové cesty, nové hotely, nové štvrte. A tých rozostavaných častí som teda videla požehnane.
A ako vyzerá tá príprava na Prahu? No nejako takto:
- elektronické cestovné lístky,
- vytlačený rozvrh Sveta kníh na celý piatok,
- zoznam kníh, ktoré sa chystám kúpiť v antikvariátoch a v Levných knihách (Svet kníh som nechávala na strýčka náhodu),
- mapy Prahy (aby sme sa nestratili),
- mapa metra (za 10 rokov sa zmenilo, tak bolo potrebné vytlačiť aktuálny plán),
- a môj "debilníček", alebo zoznam kníh, ktoré mám doma (aby som nekúpila niečo duplicitne, už aj to sa mi stalo - a nie raz :-) ).
Lukáško je zvyknutý už chodiť všade pešo, ale na túto "dovolenku" som zabezpečila kočiar (8-my v poradí - ja viem, som hrozná aj v nakupovaní kočiarov) a keď dostal takúto nádhernú príležitosť, bol problém ho odtiaľ dostať. Na všetko sa pozeral síce z malej výšky, ale vyzeral, že mu to nevadí. Predsa len je ešte malý, Prahe príde na chuť možno neskôr. Keďže prvý deň sme precestovali, na druhý deň sme si naplánovali prechádzku centrom, od Václaváku až po Karlov most a Malú stranu.
Keď už sme teda boli v tej Prahe, a natrafili na Jágra - však hokejové majstrovstvá fičali vo veľkom, škoda tých prehier, aj našich, aj Čechov - bol by hriech neodfotiť sa s ním. Ok, ide o voskovú figurínu, ale vyzerala naozaj dosť živo. Lukáškovi sa Jágr veľmi nepáčil, ale on "jančí" aj pri iných cudzích ľuďoch, ktorých nepozná a sú pri ňom priveľmi blízko, takže napodobenina to bola naozaj dobrá, keď oklamala aj môjho synátora.
V rámci potuliek som natrafila aj na Harryho Pottera, opäť síce voskového, ale natlačila som sa k "výkladu", rovno pred pokladne (sorry, ale 6€ za vstup je veľa) a odfotila sa s ním. Teda fotiť musel manžel, trošku gúľal očami, ale čo by pre mňa nespravil. :-) Malého som nechala pre istotu v bezpečnej vzdialenosti, nie kvôli nemu, ale kvôli Harrymu. Stačia totižto všetky predmety ktoré trčia, alebo sa dajú zapnúť, a môžte sa so mnou staviť že tam Lukino vopchá prsty. Vzhľadom na Harryho príliš tenký prútik som to radšej neriskovala. Po ceste som si kúpila magnetku na chladničku, druhú pre kámošku a išlo sa späť na hotel.
Po obede, ale lepšie povedané po Lukáškovom obedňajšom spánku nastal čas navštíviť nejaké to kníhkupectvo. V tomto prípade hlavne antikvariáty. Som neskutočný maniak a obdivovateľ herečky Marilyn Monroe. Zo všetkých kníh, ktoré vyšli v slovenskom či českom preklade mi ešte zopár chýbalo (konkrétne 6 titulov) a keďže u nás sú totálne vypredané a nezohnateľné, skúšala som šťastie v pražských antikvariátoch, kde som mala ozaj veľké šťastie a hneď v prvom som si e-mailom rezervovala 3 tituly. Trošku som sa bála, či tam ešte budú, keďže odpoveď mi do dňa odchodu neprišla, ale keď som uvidela ten neskutočne zaprataný obchod (vraj tam majú 55.000 titulov), tak mi mráz prešiel po chrbte. Tam niečo nájsť, musí byť umenie.
Antikvariát sa nachádza v Prahe 5, a pre mňa na naozaj výhodnej polohe, keďže len jednu zastávku električkou som videla obchod Levné knihy, a to bol signál, že stojíme, mama sa ide "kultúrne vyžiť". Lukáška zaujímali najviac schody, myslím že by po nich dokázal chodiť aj dlhšie, ako tých 20 minút ktoré sme tam strávili a po ktorých ma drahý hnal von. Za všetko môže tá kopa kníh, ktorú som držala v rukách a odmietala ju pustiť, takže ho tak trochu chápem. Zrejme vytušil, kto to bude vláčiť až do hotela :-)
Rozmýšľala som, či tu dať túto fotku, ale jednoducho malý je tu taký šibal, že musím. Ak by mohol, zubnú kefku s pastami by si bral všade, sem-tam mi ich vopchá do kabelky a až potom môžme ísť na ihrisko :-) Takže po dôkladnej večernej i rannej očiste, nastal čas vyraziť na môj vysnívaný Svet kníh.
Ale o tom v ďalšom pokračovaní.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára