Svet knihy Praha 2015 - 2.časť

Alebo:

Svet knihy si nemôžem nechať ujsť (som knihomaniačka na plný úväzok)

Kto to všetko bude nosiť? (povzdych a nadávka manžela)

Aj u Vás je to tak, že keď sa niekam tešíte, celú noc premýšľate, ako tam bude, čo tam bude, prípadne čo všetko kúpite? O cestovnej horúčke, keď niekam cestujeme, by som mohla napísať romány, ale nákupnú horúčku celú noc som mala prvýkrát :-)
Najprv sme sa s mojím drahým manželom nepochopili, vysadil nás niekde z metra, ukázal rukou pred seba a povedal: "Tam niekde." Taký čas ho zabiť málo, nevraviac o tom, že posledné 3 minúty sme išli načierno, len polhodinový lístok skončil a on predsa nebude kupovať ten 90-minútový. Načo? Napríklad na dve zastávky električkou? Ak hádate, tak hádate správne, šlapali sme pešo. A pohádali sa.

Po zakúpení jednodňových lístkov sme dostali plán výstaviska, nejaké zľavy pri vchode a išlo sa na vec. Pred výstaviskom to tak nevyzeralo, ale akonáhle sme vošli dnu a zbadali tú masu ľudí, nebolo nám všetko jedno. A jedno to nebolo ani Lukáškovi, ktorý sa začal drapať z kočíka a znamenalo to len jediné: Snaží sa zdrhnúť preč. Ale my sme len teraz vošli! Čo teraz?

Neviem, kto mal taký dobrý nápad, ale chválim ho všetkými desiatimi prstami na rukách, desiatimi na nohách a keby som mala ďalšie končatiny, tak pripočítam aj tie. Jediné, čo mi na takýchto veľkých podujatiach chýba, sú detské kútiky, alebo miesta, kde by si mohli malé deti pokresliť, poprezerať knihy, zahrať sa. Predsa len, chodiť po takomto výstavisku s malým dieťaťom, ak ho nemáte kam odložiť je na draka. A tu, ten detský kútik bol! Aleluja, vďaka ti neznámy/a, ani nevieš ako malému zahrali oči, keď ho zbadal.

Drahý sa "veľkodušne" ponúkol, že malého postráži, a možno ho len hrýzlo svedomie, že poriadne nenaštudoval mapu a ja som sa vybrala na skusy = lietala som od jedného stánku k druhému a nevedela, kam skôr vkročiť.

Nakoniec som sa rozhodla, že pôjdem tak pekne slovensky. Neviete ako to je? Nuž, vraj každý národ postupuje v smere hodinových ručičiek, len Slováci ako tatári, chodia presne opačným smerom. Takže som zabočila doprava, potom doľava a už som sa toho ľavého smeru aj držala. Ako k prvému som došla k stánku Fantom Print, ktorý mal v strede naukladané krabice s knihami po 20,-Kč a 50,-Kč. Páčilo sa mi tam viacero kníh, ale keďže niektoré boli zo sérií, o iných som síce vedela že vyšli, ale inak nič bližšie, rozhodla som sa vziať len to, čo naozaj potrebujem. A to bol 2.diel Šerochodcov - Poltergeist a 1.diel od Keri Arthur Voláni úplňku (keďže 2 aj 3.diel už mám doma). Pri Kim Harrison som sa trochu splašila, myslela som, že je to prvý diel, ale je to diel 2. Nevadí, zoženieme ten prvý niekde na nete.

Pri prezeraní jednotlivých stánkov a obzeraní sa po nejakých lacnejších knihách som natrafila dokonca na stánok zo Slovenska, tak som si ho sfotila.

Ďalšia zastávka bola v stánku Joty, kde som si vybrala knihu od Ariany Franklinovej, zaujala ma anotáciou a super cenou 50,-Kč. Opýtala som si zoznam blogerov, načo taký milý chlapík na mňa vytreštil oči a spýtal sa ma dokonca dvakrát, čo to vlastne chcem :-) Zachránila ma blond pani, ktorá síce vedela o čo ide, ale keďže som rozprávala po slovensky, tiež na mňa trošku pokukovala, odkiaľ o tom viem. A nakoniec mi povedala, že táto akcia pre blogerov platí až v sobotu a majú zoznam kníh, ktoré sa dajú kúpiť za polovicu, ale až - v sobotu! Ach jaj. Tak som sa aspoň zapísala (bola som tretia v poradí, čo znamená, že niekto tam už predo mnou bol :-) )

Odtiaľ som ešte obehla pár stánkov, ale pri prepočte ceny kníh na "slovenské eurá", vychádzali tie knihy v priemere len 2-3€ lacnejšie ako u nás, takže sa mi neoplatilo ťahať ich až z Prahy. Toľko obetujem aj tu, a ak je nejaká akcia, tak ma vyjdú narovnako :-( Zastavila som sa ešte v stánku Knižného klubu, kde sa mi podarilo ukoristiť 2.diel od Ally Condie - Dokonalý sen za 29,-Kč. Prvý mám v slovenčine, a keďže ostatné u nás nevyšli, podarilo sa mi dokúpiť 3 v češtine, ale po 2 je u nás zháňka, respektíve nikde nie je :-)

To už mi zvonil mobil a drahý s malým sa po mne zháňali. Keď som si všimla, koľko je hodín, napadli ma dve veci:
- Bože, to už prešla hodina a pol?
- Ježkove oči, chudák malý, však už je hladný!
Som to ja ale mama, keď zabudnem pri knihách vlastné dieťa nakŕmiť :-D

Dohodli se sa, že sa stretneme pri Egyptskom stánku (ten škaredý pán sa musel akurát otočiť keď som ho fotila), ale pri toľkých ľudoch sme sa museli fakt hľadať, kým sme sa našli. Ešte som vyžobrala u drahého stovku, keďže som si pri platení Dokonalého sna všimla celú séria Hex Hall po 29,-Kč, a to teda uznajte, že som ju tam nemohla nechať.

Drahý sa tváril celkom v pohode, tak som sa tak nesmelo opýtala, či sa nenudil a očakávala nadurdený výraz. Ale, vraj to bolo fajn, malý sa v kľude hral a on si pozeral besedy naokolo, najviac ho zaujal Zdeněk Svěrák, ktorého si nafotil a celkom sa mu tam páčilo. Huráá! To znamená, že možno ho presvedčím aj budúci rok??

Nastal teda čas nájsť si nejaké miesto, nakŕmiť hladné dieťa, prebaliť ho (áno, plienky budeme mať do 18-tich, lebo Lukino nerozumie slovu cikať) a nastal kameň úrazu. Nijaké také miesto nebolo. Takže sme vyšli von, nakŕmili, prebalili a spravili záverečné fotky a odišli pekne na hotel.

Po obedňajšom spánku som ešte nahodila psie oči na drahého a nesmelo húkla, že mám ešte jednu knihu rezervovanú v nejakom zapadnutom antikvariáte. To už celkom otvorene hučal, pri pohľade na tú kopu chápal, kto to bude vláčiť a celkom chápem, že sa mu to prestávalo páčiť. Naschvál píšem "zapadnutom", lebo nájsť adresu Ovčí hájek 2, je teda na pátraciu akciu hodnú Sherlocka Holmesa. Navigácia v mobile nám ukazovala úplne opačný smer, žiaden z ľudí, ktorí chodili okolo o takejto adrese nepočul, dokonca, keď som sa spýtala otecka s dvomi deťmi hrajúcimi sa 10 metrov za rohom, kukali na mňa ako na debila, vraj oni tam bývajú krátce. Hm... Nakoniec sme našli a ja SKROMNE prehlasujem, že mi chýbajú už len dve knihy o MM vydané na SVK a v Čechách :-D

O ceste domov už písať nebudem, malý ju zvládol v pohode a minuli sme všetky zamenené peniaze. Mám však pár pripomienok, alebo negatív, nielen k Svetu knihy, ale aj celkovo k Prahe.

Negatíva:
- veľmi mi chýbalo na Svete knihy miesto na prebaľovanie, či kŕmenie dieťaťa. Všetko bolo plné, žiadne vyhradené miesto pre matky s deťmi. Asi najviac mi bolo smutno pri pohľade na mladú mamičku, ktorá si zhodou okolností sadla vonku na lavičku veľa mňa, vytiahla z vajíčka malé, dvojmesačné bábätko, pripravila si na "špinavej" lavičke umelé mlieko a striekačkou - keďže išlo o predčasniatko, ktoré malo ledva 2,5 kila a začala ho kŕmiť. To bol naozaj taký problém, vyčleniť 4m2 s jedným stolom a dvomi stoličkami pre matky s deťmi???
- nikto nevie, kde čo je! A to doslova. Spýtate sa na smer, ktorým máte ísť - nikto nevie. Spýtate sa, kde čo je - nikto nevie. Hľadáte niečo v Prahe - jó, no, asi tam někde, my nevíme. WTF?
- smerovky, tabuľky s názvami ulíc a podobne. Áno, centrum je nimi oblepené. Ale skúste si prejsť okrajové časti, konkrétne my sme bývali v časti Chodov (Top Hotel Praha) a cestovali sme do Prahy 5 (na prestupy). Aj navigácia v Android mobile je s prepáčením fuck, ukazuje stále niečo iné, nie to, čo treba :-(

Na záver, skoro som zabudla odfotiť všetky tie reklamné materiály a záložky, ktoré sa mi podarilo nahrabať.
Inak som s výletom v Prahe spokojná, splnil moje očakávania a dúfam, že budúci rok sa na Svet knihy opäť dostanem :-D