Vagnerová Jana - Vongozero

Vydal: Ikar, 2013
Väzba pevná s prebalom
Počet strán: 344
Jazyk: slovenský

Anotácia:
"Rusko sužuje epidémia. Poslednou nádejou je zamrznuté Vongozero."
Čo sa stane, ak raz obrovské územie Ruska zasiahne epidémia vírusu, proti ktorému neexistuje vakcína? Do karantény sa najprv dostane trinásťmiliónová metropola Moskva, a potom krajinu ovládne ťažká, smrteľná choroba.
Aňa, ktorá s rodinou žije neďaleko mesta, sa márne pokúsi odviesť z uzavretej štvrte matku. Náhla smrť matky aj ďalších Moskovčanov predznamenáva začiatok novodobej apokalypsy. Hŕstka ľudí vrátane Aninej rodiny sa rozhodne zachrániť útekom na ostrovček jazera Vongozero, ukrytý v severskej tajge. Pôvodne plánovaná dvojdňová cesta autami sa zmení na dvanásťdňové zúfalé putovanie so smrťou v pätách. Uprostred chaosu hŕstka obyčajných ľudí bez zvláštneho vybavenia bojuje o život, vzdoruje panike a rabovaniu. V každom okamihu sa musia rozhodovať tak, aby prežili a zoči-voči obrovskej tragédii nestratili ľudskosť.
Už niet nijakých záruk, nijakej obrany, nijakej pravdy – okrem tej, ktorá umožní prežiť.
Vongozero je pozoruhodný postapokalyptický triler. Vyvoláva strach a núti premýšľať, číta sa jedným dychom a ako nočná mora nikoho nepustí zo zovretia. Je to román napísaný v najlepších tradíciách Stephena Kinga.

A ako to vidím ja?
Rusko je nádherná, ale najmä obrovská krajina, kde sú dediny odľahlé, usadlosti zapadnuté, a kde mnoho kilometrov nestretnete nikoho. V takejto krajine nie je problém sa schovať, tam nie je ani problém sa stratiť tak, že vás už nikto nenájde. V prípade smrtiacej epidémie, nukleárnej katastrofy, či iného pandemického ohrozenia, si viem predstaviť, že sa tam mnoho ľudí zachráni a jednoducho sa pred hrozbou ukryje.

Ak by sa niečo podobné stalo u nás, pomrieme do 3 dní ako muchy. Za prvé je nás tu dosť na takomto malom území, za druhé sa u nás niet kam schovať (mimochodom, viete kde je vo vašom okolí nejaká poriadna jaskyňa? Ako miesto pred jadrovým útokom vraj bývajú jaskyne ideálne).

Ideálna je kombinácia, ak ste zbehlý v teréne, viete sa o seba postarať hoci aj v lese a treskúcej zime k tomu. A úplne naj je, ak ovládate príručku prežitia v extrémnych podmienkach spredu aj zozadu. Lebo pri takýchto akciách zvykne byť všetko úplne naopak ako v knihách. Ak potrebujete niekam ísť - dôjde vám benzín, ak ste hladný - nemáte poruke jedlo, ak vás niekto prepadne - šťastie vám nepraje.

Ešte že hlavný hrdinovia v knihe majú tatka Boriu, inak by ich stihol osud podobný tým muchám. Aj napriek jeho encyklopedicko - zálesácko - partizánskym vedomostiam, musia prekonávať rôzne prekážky, aby sa hocijakým spôsobom dostali do bezpečia. V tomto mieste asi zabŕdol autor trochu do sci-fi kategórie, pretože nachádzať benzín na opustených benzínkach aj s pracovníkmi, ktorí ho strážia a predávajú, prípadne na ceste v opustených autách je fakt iný level. A to nespomínam, že ak chcú jedlo a nocľah - naporúdzi je chatová osada, ak napadne plno snehu a auto zapadne - zčista-jasna sa objaví snežný pluh, ktorý cestu odhrnie a podobné fantasy vsuvky sú v celej knihe. Bol by to ozaj úžasný príbeh, ak by tam bolo menej šťastia a viac súdržnosti, spoločnej akcie a trošku normálnosti. Inak knihu hodnotím celkom fajn, núti človeka porozmýšľať, čo by spravil on v takomto prípade, ako by sa zachoval, kam by sa schoval - takže idem si preštudovať čo má obsahovať vak záchrany, len tak, pre istotu, do rána ho možno stihnem aj pripraviť a uschovať blízko dverí. Veď čo ak...

Moje hodnotenie:
(Stupnica: 1 - odpad, nedočítala som, 2 - nič moc, len som to prečítala, ale nič mi kniha nedala 3 - celkom fajn, taký priemer, 4 - zaujímavá kniha, určité časti vo mne rezonujú, 5 - wau, túto knihu milujem)