Osemanová Alice - Solitaire

Toto nie je žiadna love story...

Vydal: CooBoo, 2015
Väzba pevná bez prebalu
Počet strán: 328
Jazyk: slovenský

Anotácia:
Pokiaľ by vám to napadlo, toto nie je žiadna love story. Volám sa Tori Springová. Rada spím a rada blogujem. Minulý rok – pred tým všetkým, čo sa stalo s Charliem a predtým, než som sa musela vysporiadať s maturitou a prihláškou na vysokú a faktom, že jedného dňa naozaj budem musieť začať s ľuďmi hovoriť – som mala priateľov. Všetko bolo úplne inak, ale to teraz skončilo.

Teraz je tu Solitaire. A Michael Holden. Viem, o čo sa Solitaire pokúša, a Michael Holden je mi ukradnutý. Naozaj.

Solitaire je skvelý debut mladej Alice Osemanovej, ktorej hlavná hrdinka Tori je cynická až do špiku kostí a autentická stredoškoláčka rovnako ako jej autorka.

A ako to vidím ja?
Tori je zvláštna. Podľa toho ako o sebe rozpráva by som povedala že je outsider, v škole má len jednu kamarátku a zvyšok ľudí ju buď ignoruje, alebo toleruje. Navyše je aj taká čudná, akoby ponorená do seba. A vraj rada bloguje. Hm... Predstavujem si, že ľudia, ktorí radi blogujú, píšu o sebe, o svete okolo seba, o zážitkoch, stretávaniach, nových miestach, pridávajú každý deň niečo nové na svoj blog a nejakým spôsobom sa radi zviditeľňujú. Tori je pesimista až do špiku kostí, ľudí sa stráni, nevyhľadáva nič nové a keď nemá chuť, nepíše nič. A to je väčšinu času v danej knihe. Ak ona „rada“ bloguje, ja som mutant. Čo nie som, takže tak.

Pravdu povediac, nebola som nadšená ani z knihy Eleanor a Park, ku ktorej túto knihu prirovnávajú a nie som nadšená ani z tejto knihy. Torin brat Charlie má evidentne problém, len netuším aký, keďže okrem toho že je gay, nerád je, trvá mu to aj 3 hodiny, je naviazaný na svojho priateľa, som sa o ňom nedozvedela nič prevratné. Na Tori sa v škole začne lepiť Michael Holden, ktorý k nim prestúpil a ktorý Tori nie je dvakrát po chuti. A niekto si vymyslel hru Solitaire, s vlastnou web stránkou, do ktorej sú zrazu všetci zbláznení a počúvajú ju doslova na slovo. Stratili ste sa? Nie ste sami.

Celkovo je kniha dosť zvláštna. Čo ten Solitaire chce? Kto ho stvoril? Kašlime naň! Nie, nie, všetci tú stránku zrazu sledujú. Prečo? Čím ich ohúrila? Mám pocit, akoby autorka vytvorila umelú bublinu okolo niečoho, čo by v normálnom svete ani nebolo zaujímavé. Taktiež hlavný hrdinovia Tori a Michael. Ani k sebe nepasujú a zrazu – žeby sa jeden druhému páčili? Žeby láska? Žeby? Ale blbosť, v normálnom živote by ste sa o seba ani neobtreli.

„Takže“, povie a prešibane pritom nadvihne obočie s typickou Michaelovskou eleganciou. „Ty sa nenávidíš. Ja sa nenávidím. Čiže máme spoločné záujmy, mali by sme sa dať dokopy.“

A opäť mám pocit, že sa autorka snaží vytvoriť pár a nejakú romancu z niečoho, čo by tam byť ani nemalo. A ak máte pocit že celá táto recenzia je dosť chaotická, tak je to preto, že už 3 dni po prečítaní knihy si nepamätám ani štvrtinu toho čo som čítala, tak choré a nudné to bolo. Žiaľ.

Moje hodnotenie:
(Stupnica: 1 - odpad, nedočítala som, 2 - nič moc, len som to prečítala, ale nič mi kniha nedala 3 - celkom fajn, taký priemer, 4 - zaujímavá kniha, určité časti vo mne rezonujú, 5 - wau, túto knihu milujem, 1/2 hviezdičky pridávam ak sa neviem rozhodnúť medzi dvoma hodnoteniami)