Clare Cassandra & Brennan Sarah Rees & Johnson Maureen – Magnus Bane: Zápisky veľkobosoráka

Vydal: Slovart, 2016
Väzba pevná s prebalom
Počet strán: 448
Jazyk: slovenský

Anotácia:
Neopakovateľná príležitosť pre fanúšikov sérií Nástroje smrteľníkov a Pekelné stroje nazrieť do tajomného života Magnusa Banea. V tejto jedinečnej knihe vám prinášame jedenásť príbehov, ktoré poodhaľujú rúško tajomstva, čo zahmlieva štyristoročný život obľúbeného veľkobosoráka Brooklynu.

Magnus Bane to nemá v živote ľahké, pretože pre bosoráka sú na prvom mieste vždy problémy iných. Jeho život je dlhý, rad jeho mileniek a milencov ešte dlhší. No Magnus má dar, ako byť v pravý čas na správnom - alebo aj nesprávnom - mieste. Francúzska revolúcia, prohibícia v Amerike alebo prvá veľká bitka medzi Valentinom a Tieňolovcami je len zlomok z toho, čo Magnus prežil na vlastnej koži. Za štyristo rokov sa toho nazbieralo toľko, že mu to nikto nikdy neuverí.

A týchto jedenásť poviedok... Magnus pravdepodobne preklína toho, kto ich vypustil do sveta.

A ako to vidím ja?
Ťažko sa hodnotí kniha, ktorá nie je celistvá. Je totižto rozdelená do 11 častí, z ktorých sa každá odohráva v inom časovom období, s inými hrdinami, inými tieňolovcami, len večne žijúce bytosti ako upíri či bosoráci v niektorých poviedkach ostávajú rovnakí. A samozrejme ostáva v každej poviedke aj Magnus Bane. Inak by predsa kniha nebola o ňom, no nie? Ak chcem teda hodnotiť poviedkovú knihu, neostáva mi nič iné, len ohodnotiť každú poviedku zvlásť. Mimochodom, odporúčam túto knihu čítať až po prečítaní oboch sérií ( Nástroje smrteľníkov a Pekelné stroje), inak sa môže stať, že budete v niektorých častiach mierne stratení ako ja.

Čo sa naozaj stalo v Peru – prvá poviedka ma veľmi neoslovila. Podáva retro pohľad na roky 1791, 1885, 1890, 1962, kedy sa Magnus nachádzal v Peru, vymýšľal lotroviny a vyznával sa zo svojej lásky k tejto krajine. Skôr som mala dojem, že ide o krajinu zbožňovanú autorkou, ktorá sa ju takýmto spôsobom snažila vtlačiť Magnusovi. Neviem prečo, ale k Magnusovi, ktorý si potrpí na luxus, prehnané obliekanie a celkovo som mala z neho skôr vyzývavý dojem sa táto krajina vôbec nehodí. Nevraviac o tom, že v roku 1791 to bol riadny zapadákov a teda ja by som tam umrela od nudy už po 10 minútach.

Kráľovná na úteku – odohráva sa v Paríži 1791 a Magnus je zaplatený do úteku Marie Antoinetty. Že ľudia sú národ pochabý je škoda prízvukovať a tak možno tušiť, ako to s ňou ďalej dopadne.

Upíri, čajové pečivo a Edmund Herondale – Londýn 1857 – smutný príbeh Edmund, na konci som ho ľutovala. Politikárčenie s tieňolovcami, upírmi a spol. išlo mimo mňa, avšak je v ňom vykreslené prvé stretnutie Willových rodičov, čo je super.

Polnočný dedič – príbeh nie je datovaný, spomína sa prelom storočia, takže tipujem 1900-1901. Magnus stretáva v Londýne Jamesa Herondale, syna Tessy a Willa a mne opäť stislo srdiečko pri neopätovanej láske a pri predstave budúceho smutného osudu Jamesa.

Vzostup hotela Dumort – New York 1929 – v čase prohibície Magnus veselo predáva alkohol, z policajtov si nič nerobí a po krachu burzy sa zapletie do čiernej mágie, respektíve musí hasiť to, čo nezapálil. Keď on je vcelku dobrák, čo už s ním.

Záchrana Raphaela Santiaga – New York 1953 – ach, áách. Konečne poviedka, v ktorej som sa dozvedela, ako sa z Raphaela stal upír a prečo nebol taký krvilačný, ako ostatní. Nesúhlasím s tým, že upír nemá dušu, lebo Raphael ju určite mal. Nevraviac o tom, že pri tejto poviedke som sa okate rehotala, keďže sa Magnus s Raphaelom neustále doberali:

„Nemusíš na mňa čakať“, povedal cestou Raphael Magnusovi. „Nech to dopadne akokoľvek, asi pôjdem za lady Camille a budem žiť s upírmi. Možno sa im zídem a mne sa zasa zíde... nejaká činnosť. Prepáč, ak som ťa urazil.“
„Nie, Raphael, prosím, neopúšťaj ma,“ zahundral jednotvárne Magnus. „Kde by som bol bez tvojho sladkého úsmevu? Ak odídeš, hodím sa na zem a budem plakať.“
„Naozaj?“ Raphael zdvihol tenké obočie. „Ak áno, ešte sa chvíľu zdržím, lebo to chcem vidieť.“
„Vypadni,“ zahundral Magnus.

Pád hotela Dumort – New York 1977 – poviedka celkom vhodná na zamyslenie. 80 roky boli plné drog, uvoľneného štýlu a upíri začali vystrájať, spustili sa a celkovo sa správali nevhodne. Čo sa s nimi stalo? Veď proti drogám sú imúnny! Alebo nie? Magnus musí prísť tejto záhade na koreň.

Čo kúpiť Tieňolovcovi, ktorý má všetko (a s ktorým oficiálne ani nechodíte) – súčasnosť - čo na to povedať? Či napísať? Jednoducho Malec! Krásne sladká poviedka, pri ktorej by človek len vzdychal nad ich láskou (a v ktorej mi bola Isabelle neskutočne sympatická).

Posledný boj newyorského Inštitútu – New York City 1989 a 1993 – poviedka je rozdelená do dvoch častí. V prvej je Magnus účastníkom „pomsty“ Valentínovho Kruhu voči vlkolakom, ale už vtedy zisťuje, aký krutý dokáže Valentine byť. V druhej časti sa stretáva s Jocelyn, ktorá chce ochrániť Clary pred Dolnosvetom.

Pravá láska (a prvé rande) - súčasnosť – najlepšie na koniec, alebo prvé rande bosoráka a tieňolovca mohlo dopadnúť všelijako, našťastie dopadlo veľmi dobre. A Malec, Malec, Malec...keď oni sú takí sladkí...

Odkazová schránka Magnusa Banea – priznám sa, 5 a 6 diel som ešte nečítala, takže mi to prezradilo dôležitý detail, ktorý sa tam bude odohrávať. Na druhej strane je dobré vedieť, kto všetko má Aleca rád a snaží sa prinútiť Magnusa, aby si uvedomil svoj omyl a zrušil ich rozchod. (tá predchádzajúca poviedka bola krajšia. A sladšia.)

Čo napísať na záver? Snáď len to, že kniha je skvelým doplnením oboch sérií a môžete sa v nej dozvedieť nielen o Magnusovom živote, ale aj to, čo ostalo v predchádzajúcich knihách nevypovedané. A mimochodom, pre milovníkov oboch sérií by som ju odporučila ako doplnkovú literatúru.

Moje hodnotenie:
(Stupnica: 1 - odpad, nedočítala som, 2 - nič moc, len som to prečítala, ale nič mi kniha nedala 3 - celkom fajn, taký priemer, 4 - zaujímavá kniha, určité časti vo mne rezonujú, 5 - wau, túto knihu milujem, 1/2 hviezdičky pridávam ak sa neviem rozhodnúť medzi dvoma hodnoteniami)