Harrisová Rachel - Moje sladké šestnáste storočie 1: Moje sladké šestnáste storočie

Vydal: CooBoo, 2013
Väzba pevná bez prebalu
Počet strán: 272
Jazyk: slovenský

Anotácia:
Cat Crawfordová má o pár dní osláviť svoje sladké šestnáste narodeniny. Avšak to posledné, čo si Cat praje, je extravagantná narodeninová oslava organizovaná jej temperamentnou nevlastnou matkou. Aspoň malou útechou je pre ňu plánovaný rodinný výlet do magickej Florencie. A keď ju pri prehliadke tohto úžasného mesta zavedie zvedavosť do cigánskeho stanu, ocitne sa priamo… v renesančnej Florencii.

Na tomto výlete do šestnásteho storočia, vyzbrojená len batohom plným vecí z budúcnosti, sa Cat stretne so svojimi predkami. A nie len s nimi, veď v tomto období je Florencia plná známych umelcov, ktorí práve tvoria svoje vrcholné diela. A samozrejme nie je núdza ani o zaujímavých ctiteľov…

No podarí sa Cat nájsť cestu späť do modernej doby? Alebo jej talianske dobrodružstvo bude pokračovať navždy?

A ako to vidím ja?
Rozdelila by som som svoje pocity na dve časti. Po prvé, na tie, ktoré som mala priamo pri čítaní. A po druhé, tie, ktoré prišli po prečítaní, vyspaní a znovurozmýšľaní o čítanej knihe. Pretože sa dosť líšia :-)

Keď som knihu čítala, absolútne som neriešila, akým štýlom je kniha písaná. Potrebovala som vypnúť a len tak trochu zabiť čas. V rámci mojich vymedzených podmienok spĺňala všetko. Čítala sa v pohode, nezamýšľala som sa nad nejakými presnosťami, či nad konaním hlavných hrdinov. A to je veľké plus tejto knihy. Ide naozaj o ľahké čítanie, pri ktorom vypnete a necháte sa unášať renesanciou, minulosťou a možno sem-tam rozmýšľate, čo by ste vy urobili inak. Alebo neurobili.

Po vyspaní a znovurozmýšľaní ma prevažne napadali kritické veci typu: „nie, ako sa mohla takto správať“, alebo častá veta: „to si fakt nikto nič nevšimol?“ Neviem ako presná kniha je, čo sa týka historických opisov, nie som ani expert, ani renesanciu nejako veľmi nemusím. Avšak, tu na mňa dýchla starobylá atmosféra a zatúžila som aj ja, navštíviť niektoré z miest (Dávidovu sochu a staré budovy Florencie) ako hlavná hrdinka.

Za kladnú časť považujem aj to, že autorka nenechala Cat vyťahovať svoje veci v budúcnosti pri každej príležitosti, ale naozaj ich schovávala a vytiahla potajomky zopár raz a celkom sa "vybalila" len raz. Na druhej strane, kto si zabalí do vaku (keď sa túla ulicami Florencie pol hodinu od hotela) vzorky šampóna, peny do kúpeľa, deodorant, komplet make-up (ešte že ho nepoužila) s maskou na tvár, či zubnú kefku s pastou...?

Za zápornú časť vytiahnem umývanie a obliekanie. Teplo, leto, a ona sa ovlažuje vodou a hubkou a nič? Ako dievča z budúcnosti by som očakávala, že po 2 dňoch si začne smrdieť. Ale možno hlavná hrdinka nevydáva žiaden zápach, o umývaní odspodu sa ani nezmieňujem. A obliekanie? Toľko vrstiev a žiaden pot? Ani kúsok sťažovania? Chápem, že autorke sa páčia šaty zo stredoveku, ale asi ich videla len na obrázku, či nevlastní potné žľazy, a preto ich odoprela aj hlavnej hrdinke. Inak si to „nadšenie“ neviem vysvetliť.

Myslím, že po prvý-krát sa mi dosť ťažko hodnotí kniha. Hneď po prečítaní som z nej mala dobrý pocit, ľahko sa čítala, bol to taký historický román s cestovaním čase v jednom. Ako triezvy človek však musím zakývať hlavou nad niektorými časťami, ktoré sa mi nepáčili ako dopadli, alebo si myslím, že mohli byť dotiahnuté ešte viac a mohlo by to byť lepšie. V každom prípade, kniha neurazí a myslím si, že to dobré prevláda nad tým zlým, keďže si CHCEM prečítať aj ďalšie časti.

Moje hodnotenie:
(Stupnica: 1 - odpad, nedočítala som, 2 - nič moc, len som to prečítala, ale nič mi kniha nedala 3 - celkom fajn, taký priemer, 4 - zaujímavá kniha, určité časti vo mne rezonujú, 5 - wau, túto knihu milujem, 1/2 hviezdičky pridávam ak sa neviem rozhodnúť medzi dvoma hodnoteniami)