Väzba brožovaná
Počet strán: 550
Jazyk: český
Anotácia:
Jiří Kulhánek s románem Vyhlídka na věčnost potěší fanoušky tohoto žánru.
Žijí mezi námi – známe je z televize, z rozhlasu i z novin – mluvčí. Ovšem pouze jeden z nich je pan Mluvčí, ale na toho v hromadných sdělovacích prostředcích nenarazíme. Pan Mluvčí totiž příliš nemluví, pan Mluvčí pouze vyřizuje vzkazy, a když s tím začne, slunce skryje tvář a pohřební služby přecházejí na dvojsměnný provoz.
Trojsměnný.
A ako to vidím ja?
Moje druhé stretnutie s Kulhánkom dopadlo opäť na výbornú. Kniha rozpráva príbeh Mluvčího, čo je osoba pracujúca pre tajnú organizáciu a vykonávajúca mnohé nebezpečné úlohy – asi ako vymáhač ale s vražednejším podtextom. Anotácia je trochu zavádzajúca, hlavný hrdina Jan totiž Mluvčím dlho neostane, keďže ako som pochopila, túto funkciu už nevykonáva, ale celý dej knihy sa točí okolo inej hlavnej osi.
Priznávam sa, až do polovice som bola z knihy zmätená a myslela si, že sa skladá z jednotlivých poviedok, keďže príbeh skákal hore a dolu a nevedela som nájsť nejaké to prepojenie ako ho poskladať dokopy. Od polovice už som pochopila o čo ide a vtedy začala aj riadna jazda, keďže už som vedela čo bolo, čo ma čaká a že sa mi jednotlivé časti pekne spájajú a odhaľujú viac. No viac. U Kulhánka si je čitateľ istý len jedným. Vlastne viacerými vecami: upírmi, krásnymi ženami s úžasnými postavami a krvavými masakrami, pri ktorých tečú hektolitre krvi a umierajú v masových radoch celé dediny, alebo tábory. A vám to nie je ani trochu ľúto. Lebo tie vaše hlavné postavy unikli, tak čo tam po ostatných!
V každom prípade, kniha mala dej. Veď odpichnúť sa od Dantovho pekla (autor si ho musel veľmi dobre naštudovať) a zasadiť príbeh na kolosálnej hlúposti – panebože, koho by napadlo ísť priamo do pekla, uloviť samotného Lucifera a jeho hlavu si zavesiť ako trofej na stenu? Či ju dať pod presklený zvon?? A odvtedy sa všetko „dosralo“. Pardón za výraz. Ale keď nebolo strážcu pekla, povstal si tam pekne Hitler so svojimi pobočníkmi a jednotkami SS, mŕtvi na zemi tiež nechceli len tak ležať v hroboch (keď nemuseli), pekne si pochutnávali na živých a Jan? Ten by to mal dať všetko do poriadku. Či?
Za mňa hodnotím veľmi, veľmi kladne. Kulhánkove knihy majú niečo do seba. Dajú sa čítať, dá sa nad nimi zasmiať, ohrnúť nos, poklopať si po čele, ale v každom prípade vám ostanú vypálené do mozgu a vám sa bude žiadať viac. Ja si určite idem zohnať ďalšie knihy. A čo vy?
Moje hodnotenie:
(Stupnica: 1 - odpad, nedočítala som, 2 - nič moc, len som to prečítala, ale nič mi kniha nedala 3 - celkom fajn, taký priemer, 4 - zaujímavá kniha, určité časti vo mne rezonujú, 5 - wau, túto knihu milujem, 1/2 hviezdičky pridávam ak sa neviem rozhodnúť medzi dvoma hodnoteniami)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára