Vydal: Ikar, 2015
Brožovaná väzba
Počet strán: 488
Jazyk: slovenský
Anotácia:
Sloboda. Koľko toho ešte bude musieť obetovať?!
Vydavateľská značka YOLi prináša knihu, ktorú čitatelia tejto vekovej kategórie hodnotia veľmi vysoko. Na internetových portáloch píšu, že je úplne iná, ako knihy, ktoré dovtedy čítali. Hlavní hrdinovia veľmi túžia oslobodiť sa od nebezpečného sveta, kde vládnu moc a peniaze, lenže reťaz udalostí, ktoré sa dali do pohybu ešte pred ich narodením, ohrozuje ich plány aj samotnú existenciu.
Sedemnásťročná Haven Antonelliová nikdy nepoznala slobodu. Odmalička vyrastala ako novodobá otrokyňa v izolácii uprostred púšte, kde spolu s matkou tvrdo pracovala a znášala neľudské zaobchádzanie. Obe sa stali obeťami obchodovania s ľuďmi organizovanom rozsiahlou mafiánskou sieťou. Jedného dňa sa tu objaví doktor Vincent DeMarco a dievča dostáva šancu: opustí matku a odíde s ním, alebo zomrie.
Haven sa tak nedobrovoľne ocitne v severokarolínskom mestečku Durante v doktorovom dome a zoznámi sa s jeho dvomi synmi Dominickom a Carminom. Tí nikdy nepoznali núdzu a nič im nechýba – azda okrem matky, ktorá záhadne umrela. Havenin rovesník Carmine je na rozdiel od staršieho brata výbušný nezvládnuteľný mladý muž, ktorému nič nie je sväté a za nič nenesie zodpovednosť. Rodiaca sa láska k Haven to všetko zmení.
Haven a Carmine časom musia prehodnotiť všetko, čomu dovtedy verili. Čím hlbšie sa zapletajú do pavučiny lží a tajomstiev, tým viac zisťujú, že napriek zdanlivým rozdielom sú si veľmi podobní. Veľmi túžia oslobodiť sa od nebezpečného sveta, kde vládnu moc a peniaze, lenže reťaz udalostí, ktoré sa dali do pohybu ešte pred ich narodením, ohrozuje ich plány aj samotnú existenciu. V tomto svete sú zrada a vraždy všednou súčasťou života, nič tu nie je zadarmo a slovo navždy – sempre dostáva trpkú príchuť.
A ako to vidím ja?
Haven vyrastá na farme s matkou a svojimi pánmi. Robia im slúžky, varia, pratajú, samé môžu jesť až keď sa zotmie, a hlavne sa im vyhýbajú, a nepletú sa pod nohami - sú novodobé otrokyne, ktoré môžu páni kedykoľvek a akokoľvek potrestať. Haven sa do otroctva narodila, až v neskoršom veku zistí, kto je jej otec. Matka si myslí, že tiež je otrokyňou od narodenia, keďže si pamätá len na tento svet. Keď sa ponúkne možnosť Haveninho úteku, matka ju nabáda, aby ju tam nechala a aby ušla za lepším životom. Útek sa veľmi nevydarí, Haven však pomôže doktor Vincent, ktorý ju "zachráni" pred bitkou, alebo niečím iným, čo by jej hrozilo od jej pánov a vezme ju k sebe.
Zo začiatku som ani nedýchala a lámala si hlavu, ako je možné, že by v Amerike mohli existovať novodobé otrokyne. Ako však príbeh postupne odsýpal, až tak nemožné sa mi to už nezdalo. Odkrýva sa pred nami príbeh talianských prisťahovalcov, talianskych grázlov a talianskej mafie. Áno, áno, Cosa Nostra existuje nielen v Taliansku, ale aj v Amerike. Má úzke rodinné väzby, každý robí všetko v prvom rade pre "rodinu" a až potom je vlastná krv. Čo nakáže hlavný mafioso je zákon, a každý príkaz treba splniť hneď a do poslednej inštrukcie.
Krstného otca som nikdy nevidela, myslím si, že je to mafiánsky film skôr pre chlapov, ako pre ženy. Avšak seriál Chobotnica s komisárom Cattanim sme sledovali celá rodina. A táto kniha je mafiou prešpikovaná jedna báseň. Má v sebe tajomno, vraždy, prepady, ale aj "rodinu", ktorá drží spolu, nech príde čo len chce. Na jednej strane som im závidela, že držia spolu, podporujú sa, na strane druhej by som ich nikdy nechcela stretnúť. Predsa len, radšej si o mafii prečítam, akoby som s nimi mala osobné skúsenosti :-)
Kniha má u mňa veľké plus, hlavne kvôli jej „reálnosti“, naozaj verím tomu, že mafia v Amerike existuje a funguje. Tiež som náchylná veriť tomu, že tam existujú otroci, alebo ľudia, ktorých takýmto spôsobom vykorisťujú (a nemyslím teraz len „biele mäso“, ale otrokov ako takých, či už bielych, čiernych, o malých deťoch nehovoriac.
Haven som si obľúbila, i keď mala ťažký život, stále som z nej cítila taký nadhľad, silu a učenlivosť. Veď ako by mohla v totálnej izolácií pochytiť toľko vecí od svojich pánov, či občasných zhliadnutí televízora? Páčilo sami, ako Haven dokázala zmeniť Carmina. Na začiatku mi išiel na nervy, no dobre, aj v strede, keď si nechcel nechať veľa vecí vysvetliť, ale snažil sa. A z knihy som cítila, že keby mohol, nosil by Haven celý čas na rukách ako krehkú kvetinku. Pre mňa to bola prepracovaná kniha, udržujúca napätie po celý čas. A tajomstvá okolo Haven ma nútili čítať ju až do konca, i keď za ten koniec strhávam pol boda, niečo mi tam chýbalo, nejaké to rozuzlenie, vysvetlenie. Na druhej strane, aspoň si môžem domýšľať celkový koniec sama.
Moje hodnotenie:
(Stupnica: 1 - odpad, nedočítala som, 2 - nič moc, len som to prečítala, ale nič mi kniha nedala 3 - celkom fajn, taký priemer, 4 - zaujímavá kniha, určité časti vo mne rezonujú, 5 - wau, túto knihu milujem, 1/2 hviezdičky pridávam ak sa neviem rozhodnúť medzi dvoma hodnoteniami)
Asi som čítala inú knihu :D Hlavná hrdinka mi liezla na nervy, ani mužská časť tejto knihy to nezachránila, dej...taký chabý...neviem, mám pocit, že som fakt čítala niečo iné :)
OdpovedaťOdstrániťA keďže som to z tvojej recenzie nejako nevyrozumela, čo sa ti tam páčilo? :D
Ježkove oči, posledné dva odseky mi neskopírovalo :-) Doplnené, dúfam, že už to vysvetlenie tam je (to tak, keď sa snažím uspať malého a odbehujem hore-dolu) :-D
Odstrániť