Simukka Salla - Lumikki Andersson 1: Červená ako krv

Vydal: Verbarium, 2014
Väzba pevná bez prebalu
Počet strán: 264
Jazyk: slovenský

Anotácia:
Lumikki Anderssonová je hlavnou hrdinkou mimoriadne úspešnej fínskej trilógie, ktorá vyšla v takmer 50-tich krajinách. Sedemnásťročné svojhlavé dievča má rado samotu a silnú čiernu kávu. Riadi sa pravidlom nepliesť sa do záležitostí druhých. Jedného dňa však objaví v školskom laboratóriu hromadu sušiacich sa päťstoeuroviek a to od základov otrasie jej zásadami, prevráti život hore nohami a vtiahne ju do sveta drogových priekupníkov, plného násilia.

Napínavý príbeh, ktorý získal v roku 2013 významnú cenu za najlepšiu fínsku mládežnícku knihu, má všetky atribúty severských detektívok, a ešte niečo navyše.

A ako to vidím ja?
Celý príbeh knihy (ak nerátam epilóg o štyri mesiace neskôr)sa odohráva v rámci 6 dní - od nedele 28.februára do piatku 4.marca. Netvrdím, že tých 6 dní nie je nadupaných, nič sa v nich nedeje a čitateľ sa nudí. Na druhej strane, podľa anotácie som očakávala práve totálne nadupanú knihu, extrémny svet a tvrdú severskú krimi. Dočkala som sa tak akurát tvrdej severskej zimy, lebo akonáhle sa spomenulo (a nie raz), že je tam -28 stupňov pod nulou, zmrzlo mi aj ucho, ktoré trčalo spod deky pri čítaní. A to ja zimu neznášam ako len môžem, ach jaj.

Ale poďme trochu k deju knihy. Hneď na začiatku zavraždia len 20ročnú Natáliu Smirnovovú, ktorá si chce uliať peniaze a zdrhnúť s nimi. No, nestihla to. Kto to je, a čo má spoločné s ostatnými postavami sa dozvieme až po tretine knihy, ale nerušilo to pri čítaní, skôr som bola v očakávaní, ako to bude ďalej. Potom nám autorka ukazuje obraz, kde trojica študentov šľahnutá nejakou tou drogou, perie krvavé peniaze v tmavej komore školy a nechá ich tam uschnúť. A konečne sa na scéne objavuje hlavná hrdinka Lumikki Anderson, ktorá tie bankovky objaví, sleduje študenta ktorý ich vyzdvihol a keďže ju to zaujme, má záujem prísť veci na koreň.

A tu ma to zaseklo, respektíve sa zasekla moja hlava, ktorá začala kmitať zľava doprava a sem-tam si to k nej namieril aj ukazovák a klopkal si po čele. Keby som hypoteticky, našla v tmavej komore sušiť 500-eurovky, tak by som ich tam pár nenechala, a určite by som odtiaľ neutekala kade ľahšie. Znovu by som sa tam nevracala a nesledovala nikoho, kto by si ich vyzdvihol. Bola by som rada, že si dotyčný nevšimol že ich pár chýba a išlo by sa na nákupy. Kníh samozrejme :-D

Ďalšou vecou ktorá ma zrazila, bolo, že Lumikki si spomína na rôzne situácie,kde sa bála, niekto jej ubližoval, bola samotárka, skrývala sa, ale keď jej zavolá Elisa, obľúbené dievča v škole, kam spolu chodia a ktoré doteraz o ňu ani nezakoplo, beží tam, dobre nohy nepoláme. WTF?? Nevraviac, že sleduje jej otca, o ktorom začínajú pochybovať, veď prečo by sa inak objavili zakrvavené peniaze na ich príjazdovej ceste? Dobrovoľne vstupuje do domu, kde sú všetky veľké zvieratá špinavého biznisu s drogami, lebo... ani za toho netuším prečo tam lezie dobrovoľne ako krava na porážku!

V každom prípade ju prenasledujú, chcú uniesť, zabiť, zastreliť, zatvoria v mrazáku a úplne top je behať len v silonkách po hlbokom snehu v lese pri spomínanej -28 stupňovej teplote. Hm, toto by prežil len Terminátor, ale však Lumikki znamená Snehulienka, tak ona určite tiež.

Ako som už spomínala, netvrdím, že kniha je nudná. Je našľapaná, má dej,jednotlivé časti sú prepojené, nasledujú za sebou, jednotlivé postavy sú reálne vykreslené, len keď ju dočítate, a začnete o nej premýšľať, tak si sem-tam poklopkáte po čele. Lumikki mi na jednej strane bola sympatická, z vlastnej skúsenosti viem, aké dokážu byť niekedy "kráľovné triedy" kruté ak niekto vybočuje z ich priemeru, bola svojská, mala svoj štýl, svoje skúsenosti. Na strane druhej mi sem-tam pripadala, akoby sa vôbec nezmenila a nevedela povedať nie. A páčili sa mi tam postrehy autorky v myšlienkach Lumikki, ako sa ľudia vlastne od seba líšia, vôňou, chôdzou, držaním tela a ako "jednoducho" sa zmenou týchto vonkajších prejavov dá docieliť, aby si vás ľudia pomýlili s niekým iným, prípadne vás vôbec nespoznali. Nad týmto budem ešte dlho premýšľať.

Moje hodnotenie:
(Stupnica: 1 - odpad, nedočítala som, 2 - nič moc, len som to prečítala, ale nič mi kniha nedala 3 - celkom fajn, taký priemer, 4 - zaujímavá kniha, určité časti vo mne rezonujú, 5 - wau, túto knihu milujem, 1/2 hviezdičky pridávam ak sa neviem rozhodnúť medzi dvoma hodnoteniami)