Nix Garth - Staré kráľovstvo 1: Sabriel

Mŕtvi nesmú slobodne kráčať životom. To nie je ich cesta.

Vydal: Slovart, 2014
Väzba pevná s prebalom
Počet strán: 288
Jazyk: slovenský

Anotácia:
Novodobá klasika nielen tínedžerskej fantasy prichádza dobiť srdcia slovenských fanúšikov.
Sabriel má osemnásť rokov a práve zložila záverečné skúšky na internátnej akadémii. Do konca roka ostávajú dva týždne, keď sa uprostred noci zjaví v škole mŕtvy vyslanec. Priniesol jej otcove nástroje: nekromantické zvonce a Abhorsenov meč. Sabriel sa vydáva do Starého kráľovstva, aby našla otca a pomohla mu. Odmieta sa zmieriť s myšlienkou, že by mohol byť mŕtvy. Staré kráľovstvo je však v úplnom rozvrate: dvadsať rokov bezvládia spôsobilo, že sa všade potulujú voľnomagické stvorenia a mŕtvi, ktorých do sveta živých nekontrolovane povolávajú nekromanti. Sabriel zisťuje, že aj jej otec bol nekromant, ale taký, ktorý mŕtvych spútaval a slúžil Výsade a kráľovstvu. Sabriel, hoci nepripravená, musí zaujať jeho miesto. V nadchádzajúcej bitke budú totiž proti sebe bojovať sily Života a Smrti. A Sabriel bude musieť čeliť vlastnému osudu.

A ako to vidím ja?
Sabriel nebola zlá kniha. Ale nebola to ani wau kniha. Bola niečo medzi tým. Ako už napovedá anotácia, Sabriel čaká na otca, no namiesto neho príde mŕtvy posol s jeho vecami. Sabriel tuší, že niečo alebo niekto uväznil otca v smrti, a na to aby ho zachránila, musí nájsť jeho telo. Preto sa musí vypraviť do Starého kráľovstva, ktorého sa však všetci ostatní boja. Boja sa mŕtvych, ktorí tam prebývajú, boja sa Výsadnej mágie, ktorá sa tam nachádza a boja sa aj všetkého iného. Azda najviac sa dozvieme hneď pri hraniciach Starého kráľovstva, kde na jednej strane svieti slnko a a je celkom príjemne teplo, za hranicou, alebo Múrom v Starom kráľovstve je zatiahnuté, sneží a je pekelná zima. Už len predstaviť si to je úžasné, autor sa pohral s detailami, aj s opismi, vytvoril naozaj obdivuhodný svet.

Páčila sa mi atmosféra Starého kráľovstva, Sabrieline prvé stretávanie s nebezpečnými mŕtvymi, jednotlivé časti boli prepojené, tam kde si nevedela pomôcť (respektíve hneď na začiatku :-) ) dostala pomocníkov, ktorí ju sprevádzali. Či už to bol Mačiak, ktorý bol všetko iné, len nie mačka, alebo Brúsik, ktorý bol všetko iné, len nie obyčajný vojak.

Na strane druhej ma rozčarovalo ako Sabriel tápala. Či už pri používaní svojich vedomostí - asi najdôležitejšia bola ukážka, kde študuje knihu Výsadnej mágie a zisťuje, že už pri tretej kapitole nerozumie symbolom, a to ide o 12 zväzkové dielo!!! A to prosím pekne jej otec Abhorsen platil nekresťanské striebro za jej štúdium a odlifroval ju za Múr, aby bola v bezpečí. Nič v zlom, ale za tú školu, alias štúdium by odo mňa dostal s päsťou po papuli čele.

Celé to jej putovanie som chápala, však išla zachrániť otca. Na druhej strane ma rozčuľovalo, že nebrala ohľady na ľudí okolo seba. Či už to boli vojaci, ktorím hrozila invázia mŕtvých, dedinčania odrezaní na ostrove , ohrozovaní mŕtvymi, mesto, v ktorom využívali deti ako vábničky, aby zlodeji mohli rabovať... Jednoducho mi tam chýbalo trochu hrdinstva, alebo charakteru hlavnej postavy.

Nie, Sabriel nebola ufňukané mladé dievča,ktoré by vkuse len nariekalo nad svojou situáciou, ale stále sa hnala len za záchranou otca a to, čo mne bolo jasné po 50 stranách, že je jeho nástupníčkou a mala by sa podľa toho trochu začať správať, absolútne odmietala. A v tom mi liezla dosť na nervy, absolútne nebrala do úvahy nič a nikoho, lebo ona má svoj cieľ a...nič. Tiež mi tam chýbalo vykreslenie Brúsika, kto je to, aký má životný príbeh, charakter. A čo ma úplne položilo - asi po 3 dňoch putovania, jej povedal: "Asi ťa ľúbim." Odpoveď? "Aj ja k tebe niečo cítim." Wtf?? Chápem, že prvýkrát asi videla chlapa blízko seba (a hneď na prvý krát nahého), ale toto? Ok, beriem, že pred 20 rokmi to muselo byť veeeľmi romantické :-)

Takže, ako som spomínala na začiatku, Sabriel nebola zlá kniha. Ale nebola to ani wau kniha. Podľa mňa to bol ucelený príbeh, možno sem-tam by ma napadlo, že niečo nebolo vysvetlené, ale nechané na fantázii čitateľa. Za seba hodnotím ako priemer, som rada, že som ju prečítala, určite nikoho nesklame, ale ako sa vraví, raz prečítať stačilo.

Moje hodnotenie:
(Stupnica: 1 - odpad, nedočítala som, 2 - nič moc, len som to prečítala, ale nič mi kniha nedala 3 - celkom fajn, taký priemer, 4 - zaujímavá kniha, určité časti vo mne rezonujú, 5 - wau, túto knihu milujem, 1/2 hviezdičky pridávam ak sa neviem rozhodnúť medzi dvoma hodnoteniami)