pondelok, 8. júna 2015

Varáčková Miroslava - Adaptácia

Vydal: Slovart, 2015
Väzba pevná s prebalom
Počet strán: 264
Jazyk: slovenský

Anotácia:
Dystopická verzia budúcnosti v najnovšom románe Miroslavy Varáčkovej Adaptácia, má až odstrašujúco blízko k realite, ktorá nám môže zaklopať na dvere už zajtra.

Zoya mala všetko: domov, rodinu, kamarátov. A potom ľudstvo zdecimovali epidémie a vojny. Teraz nemá nikoho: ani rodinu, ani kamarátov, ani priateľa. Prišla aj o domov. No prispôsobila sa. Vpred ju poháňa len mapa a nádej, že ju dovedie do posledného útočiska na Zemi.
Ľudia skúšaní vojnou i chorobami sa tiež adaptovali na nový svet – bojujú o každú minútu života. A osamelé dievča putujúce neznámou krajinou predstavuje priľahkú korisť. Keď Zoyi pomôže neznámy Simon, poruší tým krehkú rovnováhu povojnového spoločenstva, za čo musí zaplatiť životom. A tak sa Zoya, Simon a jeho malá sestra vydávajú naprieč zdevastovanou krajinou s nádejou, že ich mapa po jej mŕtvom priateľovi naozaj dovedie pred brány mesta, kde ešte vládne ľudskosť. Teda, mala by...

Desiata jubilejná kniha Miroslavy Varáčkovej, jednej z najúspešnejších a najčítanejších slovenských autoriek pre mladých, opäť hľadí do postapokalyptickej budúcnosti. Jej prvá dystópia Prežila som svet patrí dodnes medzi čitateľmi najobľúbenejší a zároveň jej najlepšie hodnotený román.

A ako to vidím ja?
Už som to raz niekde spomínala, ako som písala Mirke (dúfam že sa neurazí pri tomto oslovení, ale znie mi tak krajšie, familiárnejšie) pod jej príspevok pod pripravovanú knihu. Vtedy uverejnila na svojom Fb tuším prvú kapitolu a ja som k nej mala pár pripomienok. Čo si pamätám, tak som jej radila zmenu. Sklenená fľaša je fajn, ľahšie čistiteľná ako plastová, ale aj ľahko rozbitná a v prípade naplnenia aj dosť ťažká (skúšali ste niekedy niesť 3 litrové sklenené fľaše plné po okraj mlieka? Skúste to! Veľmi rýchlo prejdete na plast :-) ) Ďalej tam mala, že hlavná hrdinka počúva svoju mp3. Čo som sa veľmi čudovala, že ako môže počúvať hudbu, keď na začiatku bolo, že elektrina skapala už pred rokmi. Mirka ma vtedy upozornila na solárnu mp3, najnovší hit na Alze. A tiež som ju upozornila, že ak bude vkuse počúvať hudbu, nebude počuť prípadných útočníkov (tuším tam bolo že ju mala pustenú stále, alebo niečo v podobnom duchu). Ako som pri čítaní zistila, autorka si moje "rady" alebo "podrypnutia" vzala k srdcu, lebo som ich v knihe nenašla :-)

Z tohto môjho úvodu vidno, že o pripravovanej knihe som tušila a pravdu povediac aj sa tešila. Dystópie čítam veľmi rada a táto mala celkom dobre našľapnuté. Kniha je rozdelená na 3 časti, ktoré tvoria jeden celok. Úplne prvá časť je celkovo o ceste. Zoya putuje niekam, kam ju poslal jej priateľ. Respektíve, kam jej nakreslil mapu. Nevie, čo ju tam čaká, či tam niečo bude, či tam vôbec niekto bude, ale ide. Po ceste stretáva Simona, ktorý sa so svojou sestrou a dedom schováva v sklade obchodného domu. Tu som zo začiatku nepochopila, prečo jej vlastne Simon pomáhal, vysvetlilo sa to až druhej polovici knihy, ale tušenie som mala.

Druhá časť sa odohráva tam, kam mala Zoya namierené. Nechcem veľmi prezrádzať, aby som niekoho neochudobnila o zážitok z čítania, ale niektoré vecí boli postavené dosť na hlavu. Chápem, že to bola uzavretá spoločnosť, do ktorej vstupovali všetci ktorí tam boli za určitých podmienok a dobrovoľne, ale keď sa tam už objavili prišelci, asi by som im vysvetlila základné pravidlá a spôsob fungovania.

POZOR spoiler: taktiež nerozumiem rozdeleniu na jednotlivé triedy či kasty. Ktorý normálny človek tam vstúpi dobrovoľne ako nulka a hrdlačí na ostatných, ktorí sa len zabávajú? Ako si inak vysvetliť, že pri vzbure boli prví, o ktorých sme vedeli že sa im to nepáči od začiatku? Na druhej strane chápem, že výber medzi smrťou na epidémiu, alebo hladom, a na druhej strane stravou, liekmi a aspoň nejakým životom je dosť ťažký. Ale za takýchto podmienok? To radšej budem žiť voľne v lese a vystačím si s tým, čo nájdem.

Inak sa mi kniha páčila, mala spád, mala dej, nestagnovala. Ibaže pri čítaní veľmi nepremýšľajte, nerozoberajte konanie hlavných hrdinov, nezamýšľajte sa nad ich konaniami, jednoducho ich berte tak, ako je to napísané a vtedy je to napínavá ale zároveň oddychová kniha, pri ktorej budete tŕpnuť, ťukať si po čele a možno aj vyroníte slzičku.

Mínus:
- podľa mňa zbytočné zabíjanie postáv (dedo mohol kľudne zomrieť po ceste, bavil ma na začiatku viac ako Simon), o druhej sa nevyjadrujem, to bolo podľa mňa zbytočné,
- na jednej strane chce spoločnosť prežiť a plánuje plánované = vynútené rodičovstvo. Na strane druhej, keď je Emily v šoku a depresii, dlhé mesiace jej bránia stretnúť sa s bratom, jednoducho oddelia 5-ročné dieťa od jediné človeka ktorého má. Akože...

Moje hodnotenie:
(Stupnica: 1 - odpad, nedočítala som, 2 - nič moc, len som to prečítala, ale nič mi kniha nedala 3 - celkom fajn, taký priemer, 4 - zaujímavá kniha, určité časti vo mne rezonujú, 5 - wau, túto knihu milujem, 1/2 hviezdičky pridávam ak sa neviem rozhodnúť medzi dvoma hodnoteniami)

1 komentár:

  1. Skvělá recenze :) Tahle knížka mě vážně zaujala, snad si ji taky brzy přečtu .)

    OdpovedaťOdstrániť